Štvrtkový rozhovor: Frank Lampard
Dnes je tu opäť ďalšia pravidelná rubrika s názvom štvrtkový rozhovor. Tentoraz v nej na otázky redaktora odpovedal Franky Lampard. V článku sa dozviete napríklad o pocitoch pred penaltou či o pomoci mladým hráčom.
Ak tu bol jeden jediný okamih počas zimného návratu Franka Lamparda, keď si všetci fanúšikovia mysleli, že práve on nám chýbal, tak to bolo tri minúty po začiatku druhého polčasu pri domácej výhre nad Boltonom krátko po Vianociach. Taktiež pridal dva góly v zápase s Ipsiwich a aj gól z penalty proti Aston Ville potom, čo Didier Drogba nepremenil penaltu proti Tottenhamu. Na vrchole, keď Chelsea ľahko vyhrávala takmer každý zápas s Frankym na palube, sa Franky zranil a kríza sa mohla začať.
Avšak jeho návrat mu vyšiel perfektne a naviazal na svoju formu z minulých rokov. Skvelý zápas odohral proti Boltonu, kde nahrával Drogbovi, ktorý prekonal súperovho brankára, avšak lopta si cestu do siete nenašla. Aj keď nestrelil gól, pre tím mal veľký prínos a pre hráča, ktorý si dlho nezahral by to malo byť uspokojujúce.
„Bolo pekné pomôcť tímu, pretože sme neboli práve v najlepšej situácii. Neporážali sme tímy ako pred tím a ako záložník sa v takýchto situáciách snažíte taktiež dostať sa do dobrej streleckej pozície. Potrebujete niekoho, kto bude bežať pred vami a byť schopný nahrať mu potom loptu. To bolo niečo čo sme ako tím potrebovali urobiť, takže som sa o to pokúšal,” opisuje dlhoročná opora v strede ihriska, čo bolo našim problémom.
Ak by ste si počas sezóny mali vybrať obdobie, kedy sa vrátite po štvormesačnom zranení, najhoršie čo by ste si mohli vybrať by bolo vianočné a novoročné obdobie ligy. Nie ste stopercentne fit, koncentrácia na zápas je podobná ako v prípravných zápasoch. Frank potom hral celých 90 minút takmer vo všetkých zápasoch počas desiatich dní a to aj napriek ešte nie úplne doliečenému lýtku.
„Počas zranenia som sa snažil udržať si kondíciu. Robil som preto všetko, čo som mohol. Veľa som behal a snažil som sa byť stále pripravený, aby som hocikedy mohol nastúpiť na zápas. Na zápase som sa musel čím skôr adaptovať, čo je o niečo ťažšie. Taktiež som musel nájsť tú správnu ostrosť, ktorú nikdy nestratíte, avšak po dlhom čase ju musíte zase objaviť.”
„Teda som bol šťastný, že som sa prostredníctvom častých zápasov dostal späť a vo väčšine z nich som sa cítil celkom dobre. Možno proti Wolves to nebolo práve najlepšie, pretože som mal menší problém s trieslami, ale ako vravím, v ostatných som sa cítil dobre. Nebol žiadny plán, že odohrajem všetky zápasy. Bolo len na trénerovi či ma postaví alebo nie,” spomína Franky.
Trvalo presne tri zápasy, kým sa Franky opäť strelecky presadil. V zápase s Aston Villou nepoškvrnil svoje meno a s prehľadom premenil penaltu na prvý gól v zápase. „Vždy som bol trochu nervózny a ani vtedy tomu nebolo inak. Avšak nebol som nervóznejší ako obvykle. Vedel som, že moju poslednú penaltu som nepremenil a behalo mi to po rozume, ale tiež som vedel, že gól je dôležitý či už pre mňa alebo pre tím. Spomenul som si aj na dve premenené penalty proti nemu v minuloročnom domácom zápase. Sú brankári, pri ktorých cítite, že sú silný a nebude ľahké ich prekonať. Niekedy si však veríte a ak ste toho brankára už v minulosti prekonali, ten pocit to len zosilní.”
V zápase FA Cupu proti Ipswich Franky strelil dva góly a v klubovej histórii strelcov sa dotiahol na slávneho Roya Bentleyho. Jeho 21 gólov v FA Cupe zaostáva iba o 4 góly za 25 gólovým Bobbym Tamblingom. Bol by to malý zázrak, ak by prekonal Tamblingových 202 gólov vo všetkých klubových súťažiach. Avšak ak bude tím pokračovať vo výkonoch v FA Cupe ako v posledných dvoch sezónach, tak potom by prekonanie rekordu nemalo byť až také nemožné.
„Nevedel som to až do skončenia zápasu s Ipswich, ale rád by som strelil tieto štyri góly. FA Cup bola a je pre mňa dosť dobrá súťaž počas každého kola. Túto sezónu by sme museli opäť prekonať dlhú cestu za víťazstvom, ale kvôli tomu tu predsa sme. Každý rok je FA Cup tažký a inak tomu nie je ani teraz, keďže v hre je veľa silných tímov, ako napríklad Everton, na pôde ktorého je ťažké uhrať aspoň remízu.”
Keď bol Frank pripravený premýšľať o jeho prvoradom návrate do tréningového procesu a do tímu, on sledoval pokrok anglického národného kriketového tímu na opačnej strane Zeme. Franky bol ako školák pravidelný kriketový hráč a stály nadšenec tohto letného športu. „Boli tam naozaj prvotriední hráči. Bol som si istý, že tam šli vyhrať a musím povedať, že hrali veľmi dobre. Zaslúžili si všetky chvály, ktoré dostali,” povedal.
Počas Vianoc spravil rozhovor pre Chelsea TV, kde diskutoval spoločne s Patom Nevinom a Gianfrancom Zolom. „Franca samozrejme dobre poznám. Pata tak dobre nepoznám a ani som s ním nemal hovoriť o futbale. Je to zaujímavá osoba.”
Jednou z tém bolo aj ťažké zapracovanie sa mladíkov do prvého tímu v špičkových tímoch. Zhodli sa na dôležitosti pravidelného hrania a taktiež práce na rozmedzí svojich fyzických síl.
Frank sa dnes objaví na Stamford Bridge, aby podporil nádejnú budúcu generáciu hráčov, ktorí dnes odohrajú zápas mládežníckeho FA Cupu proti ich rovesníkom z Arsenalu. V minulosti sa takto pozeral napríklad na Josha McEachrana, ktorý teraz nastupuje po jeho boku.
„Musíte si uvedomiť svoju zodpovednosť. Ďalšie kluby ukazujú plno skvelých príkladov. Je skvelé že hráči ako Ryan Gigs pomáhajú ľuďom okolo seba. Najmä za hráčov ako je Josh je pekné prevziať zodpovednosť. Raz bude top hráč a je príjemne pomáhať mu. Baví ma hrať s mladými hráčmi. Prinášajú do tímu sviežosť. Josh má vynikajúce schopnosti. často s ním rozprávam s úmyslom pomôcť mu. Je možné, že za krátko bude pomáhať on mne! Ak existuje spôsob ako môžete povedať chlapcom, aby pracovali na ich slabinách, urobím to, pretože to je nevyhnutné. Taktiež je dôležité byť fér voči hráčom, ktorí teraz s nami hrajú a trénujú, ako napríklad Josh, Jeffrey Bruma, Patrick van Aanholt…Chcú pracovať a chcú sa zlepšovať. Individuálny tréning vás robí stále lepším hráčom ak bude tvrdo pracovať na aspektoch vašej hry,” vyjadril sa Franky.
Komentáře