Na slovíčko s Petrom Čechom #3

"Hrať za český národný tím bolo pre mňa vždy cťou. Myslím si, že som to jasne dokázal, pretože vždy, keď som mohol, išiel som reprezentovať moju krajinu. Preto mám na konte 124 reprezentačných štartov, čo zo mňa robí najčastejšie reprezentujúceho hráča mojej krajiny v histórii futbalu.

Nato, aby ste mohli reprezentovať svoju krajinu, musíte byť fit a musíte hrať futbal na určitej úrovni. Vždy som bol hrdý, že som mohol reprezentovať moju krajinu, ale na druhej strane, keď hráte za špičkový klub, budete mať plný kalendár. Keď hráte za národný tím, budete veľa cestovať, trávite viac času po hoteloch, je na vás väčší tlak, ste viac unavený a hráte viac zápasov.

Vrátite sa na poslednú chvíľu, aby ste mohli odohrať nasledujúci zápas za klub. Niekedy sa stane, že prídete do klubu vo štvrtok, jeden deň trénujete a potom cestujete s tímom na zápas vonku. Je to pre vás výzva a musíte nájsť spôsob, ako sa s týmto rytmom vyrovnať a ako prepínať medzi klubom a národným tímom, či už ide o cestovanie alebo o rôzne emócie.

V špičkovom klube máte možno 15 až 17 reprezentantov a to je obrovská nevýhoda pre prípravu na prvý zápas po reprezentačnej prestávke. Toto je jedna z najväčších výziev, s ktorými sa popredné kluby stretávajú, pretože pre hráčov nie je ľahké prísť deň alebo dva dni pred zápasom a rýchlo sa prispôsobiť inej súťaži, ale napriek tomu si myslím, že ak sa spýtate ktoréhokoľvek hráča, všetci sú radi, že môžu cestovať a hrať za národný tím.

Vždy som to tak cítil, aj keď som vedel, že to bude náročné. Po konci dlhej sezóny vás čakalo júnové reprezentovanie, ktoré vám zabralo polovicu letnej prestávky. A keď sa konali majstrová Európy alebo majstrovstvá sveta, možno ste nemali žiadnu dovolenku.

Za tie roky sa to už zmenilo. V dnešnej dobe musia mať hráči určité množstvo voľna. Aj keď to niekedy nebolo najpríjemnejšie, museli ste sa vrátiť, mali ste šesť alebo sedem dní voľna a boli ste späť na tréningu. Vždy to boli ťažké a náročné časy, ale stále som si to užíval.

Ľudia si môžu myslieť, že cestovanie pre futbalistov nie je príliš únavné, pretože necestujú lacnými leteckými spoločnosťami a nečakajú hodiny na letiskách, ale v prípade českej reprezentácie to nebola celkom pravda.

Rozpočet nebol rovnaký ako pre veľké krajiny a aj keď áno, leteli ste chartrovým lietadlom, ktoré nemusí mať najpohodlnejšie sedadlá a ak letíte štyri hodiny a nemáte príliš veľa miesta na sedenie, je to únavné.

Čo vás však ovplyvňuje najviac, je to, že sa niekedy zmení časové pásmo alebo hráte veľa zápasov po sebe, takisto čas strávený na hoteli. Nie je to tak, že máte deň voľna a môžete si ísť zahrať golf alebo si robiť, čo chcete. Ale ako som povedal, keď hráte za národný tím a ak sa vám podari aj niečo vyhrať, je to úžasný pocit."

Vyrásť a pripojiť sa ku skvelému tímu

"Keď som bol mladý, prešiel som si v národnom tíme rôznymi vekovými kategóriami, hral som na európskom šampionáte do 16 rokov, do 18 rokov a na majstrovstvách sveta do 20 rokov. Potom som hral na EURO do 21 rokov, ktoré sa nám podarilo vyhrať.

V tom čase viete, že vás čaká ďalší krok, pretože na tejto úrovni máte šancu hrať za klub v top lige a dáva vám to šancu ukázať, čo je vo vás. Ak chcete hrať za národný tím do 21 rokov, musíte ukázať konzistenciu v reprezentačných zápasoch. Zároveň je to pre vás veľká šanca nato, že si vás tréner prvého tímu môže všimnúť a povolať vás, čo sa mi stalo vo februári 2002, keď som dostal prvý telefonát a odvtedy som obliekal dres seniorského tímu českej reprezentácie.

Rozhodne sme mali šancu vyhrať v roku 2004 EURO, ale na turnaji niekedy stačí jeden nešťastný moment a vypadnete. Pre Grécko to bol turnaj storočia, vyradili nás v semifinále a následne porazili vo finále Portugalsko, ktoré hostilo tento turnaj. Tak to niekedy v športe býva.

Pre Česko by nebolo ľahké poraziť Portugalcov na domácej pôde, ale mali sme skvelý tím so všetkými kvalitami nato, aby sme mali šancu zvíťaziť.

Na tento tím, ktorého som bol súčasťou sa dodnes spomína ako na našu zlatú generáciu. Je škoda, že sme tomu nedali pečiatku. Skončili sme tretí, takže mám nato dobré spomienky, ale je to škoda, pretože český tím bol v roku 1996 veľmi blízko, keď prehral vo finále v predĺžení zlatým gólom a v semifinále v roku 2004 sme proti Grécku prehrali strieborným gólom. Tento úspech sa dodnes nezopakoval.

Bol to úžasný tím. Mali sme hráčov ako Pavel Nedved, Milan Baroš, Tomáš Rosický, Ján Koller a ďalšie zvučné mená. Bol to skvelý tím so skvelým tímovým duchom, skvelým trénerom, celý trénerský tím bol dobrý a mali sme hráčov, ktorí boli dôležitou súčasťou európskych tímov.

Som hrdý nato, že som nikdy nezmeškal majstrovstvá Európy. Od mojich 15 rokov sme sa vždy kvalifikovali na EURO do 16 rokov, 18 rokov, 21 rokov a štyrikrát som hral na ME v drese seniorského tímu v rokoch 2004, 2008, 2012 a 2016. Bol to úžasný úspech pre našu krajinu, ktorá nie je veľká, máme okolo 10 miliónov obyvateľov.

Mojím snom bolo odohrať jeden celý reprezentačný zápas a nakoniec sa mi ich podarilo pripísať 124, čo je pekné. Myslím, že som mohol reprezentovať ešte dlhšie, ale v národnom tíme som odohral takmer 15 rokov a v roku 2016 som po majstrovstvách Európy dosiahol bod, pri ktorom som vedel, že musím niečo vypustiť, aby som udržal moju klubovú kariéru na najvyššej úrovni. Po toľkých rokoch jednoducho začnete cítiť, že to musíte urobiť."

Liga národov má niečo do seba

"Tento týždeň máme z Chelsea Jorginha, Marcosa, Cesara a Romelua, plus dvoch hráčov, ktorí sú na hosťovaniach (Emerson a Michy), ktorí proti sebe hrajú v dvoch semifinálových zápasoch Ligy národov.

S príchodom tejto súťaže sa zmenilo to, že národné tímy proti sebe nehrajú toľko priateľských zápasov, ako keď som hrával ja.

Musím povedať, že ak hráte zápasy, v ktorých o niečo ide, potom je to zrejme lepšie ako len cestovať a tráviť čas po hoteloch kvôli priateľským stretnutiam. Je lepšie hrať v súťaži, ktorú keď vyhráte, tak vás to niekam posunie.

Áno, pridalo to do kalendára niekoľko ďalších zápasov, ale radšej by som hral súťažné stretnutia, ako len priateľské, takže v tomto ohľade si myslím, že to nie je zlý nápad."

• Zlatý gól znamenal, že keď dal jeden z tímov v predĺžení zápasu gól, zápas sa skončil.
• Strieborný gól znamenal, že predĺženie zápasu sa po vstrelení gólu ihneď neskončilo, ale ak jeden z tímov viedol po prvej polovici predĺženia, zápas bol ukončený.